O projekte

Planéta bez názvu

(komiksová návšteva nebezpečnej planéty)

 

Týmto článkom či skôr prezentáciou by som chcel čitateľov oboznámiť s komiksom, na ktorom pracujeme, a ktorý vstupuje do poslednej fázy tvorby.

Je to pokus (a snáď bude úspešný, zatiaľ sme na najlepšej ceste) o kvalitný mainstream. O príbeh určený širšej čitateľskej základni, predovšetkým starším deťom a mládeži. Ktorý však nič nezjednodušuje, ale usiluje sa o čestný prístup – rovnakou mierou baviť aj obohacovať. Čaká Vás tvrdé a neriedené dobrodružstvo bez kompromisov, no aj myšlienka, ktorá propaguje ľudské hodnoty. Nebojte, nepôjde o mravoučný príbeh, no na druhej strane, tento komiks je aj odpoveďou na záplavu diel pochybnej úrovne plných samoúčelného násilia a brakového zamerania.

 

V budúcnosti je Zem pod prísne autoritatívnou správou. Režim má ale silného oponenta v postave byronovského spisovateľa, ktorý je natoľko obľúbený, že sa ho neodváži priamo zlikvidovať. Namiesto toho sa svoj problém rozhodnú mocipáni vyriešiť elegantne – zbavia sa ho tak, že tohto kritika a hlas ľudu vysadia na opustenú planétu. A v tej chvíli sa začína odvíjať náš príbeh.

 

Veľkou inšpiráciou mi boli legendárne diela, ktoré kedysi dávno, pradávno, ešte za minulého politického zriadenia, vychádzali na pokračovanie v slávnom časopise ABC, autorov Vlastislava Tomana a Václava Šorela, najmä Pod paprsky Zářícího a Galaxia, a ktoré považujem za absolútne prelomové a neprekonateľné. Ale špeciálne musím spomenúť aj, na slovenské pomery ojedinelý počin, komiks Groven – Hviezdny pútnik Ľuda Mikulu, ktorý sa nebojím označiť za malý kult, a ku ktorému mám zvlášť blízky vzťah. 

Takže, čo takto poctivé sci-fi dobrodružstvo zo starej školy? Vlastne z novej školy, no v klasickom duchu? Veď tradičné science fiction, pokiaľ má nápad a spád; a tieto vlastnosti sú v podstate späté s klasikou, sú jej neodmysliteľnou súčasťou a určujú ju, nemôže čitateľa sklamať. V dobe všemožných „úletov“ a roztodivného undergroundu sme sa rozhodli prísť s niečím, čo tu je už roky, no poslednú dobu to príliš nevídať. A už vôbec to nevídať na našej komiksovej scéne. Pretože tu ak sa niečomu darí (bohužiaľ sa ale skôr nedarí), tak sú to poväčšine rôzne alternatívne „úchylnosti“. Nič proti bizarným autorským výpovediam, no my (a tým my myslím náš mini tím - mňa ako scenáristu a moju kamarátku, ktorá je ohromne šikovná ilustrátorka) sme sa rozhodli pre niečo žánrové. A komiks ako médium je mimoriadne vhodná platforma ľudskej imaginácie. Fantázia bez hraníc. Fantastika sa teda priam ponúka. A my sme si zvolili práve vedeckú fikciu. Je to trošku zavádzajúce označenie, pretože naše vnímanie je skôr romantické než vedecké a rozhodne väčší dôraz kladieme na dobrodružstvo, než aby sme predstavovali nejakú ódu na techniku či budúcnosť ľudstva. Nakoniec budúcnosť ľudstva v našom príbehu nebude vykreslená v ružových farbách, ale nie o tom je komiks. Tá vízia globálnej totality je len okrajová, základ pre vznik príbehu, ktorý sa nebude odohrávať na Zemi, no na celkom cudzej a exotickej planéte. A pretože príbeh (a to ako je podaný) a posolstvo z neho vyplývajúce (a to nakoľko je aktuálne a zároveň nadčasové) považujem za najdôležitejšiu zložku diela. Nič nie je krajšie ako rozprávať príbeh (snáď ho len počúvať) a je to archetypálne. Dialo sa tak pri pravekých ohňoch, na panovníckych dvoroch, a bude to stále v rovnakej podobe prebiehať aj na palubách kozmických lodí. Preto je naša pozornosť zameraná na obsah. Samozrejme, uvedomujem si, že vizuálna stránka je pre komiks prvoradá, veď o tom to celé je, a sám som veľmi vizuálne zameraný, takže kresba a vhodné použitie farieb musia byť na prvom mieste. Komiks nie je kniha, nech si hovoria kritici a teoretici čo chcú, vnímam ho ako syntézu výtvarného a literárneho diela, pričom (väčšinou, a určite v našom prípade) je vizuálna stránka veci v popredí. Usilovali sme ale o symbiózu, je večná škoda, keď zvíťazí forma nad obsahom, čo sa neraz stáva. Pokúsili sme sa harmonicky prepojiť silný príbeh, ktorý môže čitateľa obohatiť, s výraznou a estetickou kresbou. 

Ilustrátor má ale ťažšiu a zodpovednejšiu úlohu. Možno by bezo mňa komiks nevznikol, no stojí a padá na ilustrátorovi. Ak netriete núdzu o nápady a ovládate pero/klávesnicu, nemáte problém napísať scenár za pár dní, no realizácie kresby a farieb, čo považujem za samotnú tvorbu komiksu, to si už vyžaduje neporovnateľne viac času a úsilia. A keďže ja osobne mám problém aj s jednoduchými, detskými kresbičkami, musel som do boja povolať niekoho skúseného. Voľba padla na moju kamarátku, ktorá sa umiestnila, ba aj vyhrala vo viacerých výtvarných súťažiach. Je samoukom, ktorý má nielen talent, ale aj tvrdo pracuje na jeho zveľaďovaní. Kreslí neustále. A má rada komiks. I keď je dosť ovplyvnená mangou a anime. Ale to nie je na škodu, práve naopak. Jej štýl a celkové poňatie je akoby zmesou západného a východného prístupu. Môže byť niekto lepším adeptom? Nepovedala mi nie, takže...

 

Sme sa pustili do tohto projektu. Do Planéty bez názvu. Pôvodne sa malo dielo volať Bezmenná planéta, no zistili sme, že takéto niečo už existuje, takže sme museli prikročiť ku zmene názvu. Skôr obmene, lebo v názve je ukrytá pointa a sám osebe má význam, ktorý by premenovaním stratil. Prečo?

Nuž, zoberte si, že sa ocitnete na divokej planéte, neznámom svete, kde budete celkom sami a odkázaný iba na seba. A navyše nie ste žiaden dobrodruh, všetkými masťami mazaný vesmírny pirát či tvrdý vojak, bojovník, ktorý prežije všetko. Iba (ne)obyčajný básnik. Áno, presne tak, nepraktický básnik, idealista a človek zvyknutý na komfort civilizácie. Môže vôbec v takomto prostredí prežiť niekto, kto má, obrazne povedané, problém zaviazať si šnúrky na topánke? Veď neskrotená, divoká planéta je plná nástrah a nebezpečenstva. Hrozivej a nepriateľskej flóry i fauny, ktorá akoby vystúpila z tých najhorších nočných môr. S tým súvisí aj motto tohto diela: „Na planéte bez názvu je ťažké žiť, ale ešte ťažšie zomrieť.“ A aby som to trochu dovysvetlil: žiť je tam takmer nemožné (aspoň pre pozemského básnika), no zomrieť tam nie je vôbec ťažké. Keď smrť číha takmer na každom kroku, je to doslova zázračne ľahké, ale tak to nie je myslené. Ide o to, že na takom mieste a tak ďaleko od domova, by predsa nikto umrieť nechcel. Je to tá najťažšia a najsmutnejšia vec – zložiť svoje kosti na nepreskúmanej, desivej planéte. Na planéte, ktorá nemá ani meno... No Haru, (tak sa volá náš básnik) ktorý je hlavným hrdinom, no v podstate nie je žiadnym hrdinom v tom zmysle ako sa to slovo používa, a už vôbec nie v zaužívanom komiksovom prostredí, má veľké srdce a pevnú vôľu. Ale keď tak nad tým uvažujem a ak mám byť úprimný, nie je práve toto definícia hrdinstva?

Nenechajte sa pomýliť, nepôjde len o vesmírnu robinzoniádu, príbeh o prežití je iba jednou zložkou viacvrstvového deja. Viac však teraz prezrádzať nejdem. A ani inokedy, ak chcete vedieť viacej, prečítajte si príbeh. Pocestujte s Haruom na Planétu bez názvu a spolu s ním jej vymyslite meno. Pretože dávanie mien je starobylý posvätný úkon, a keď niečo nazvete, preniknete tak do podstaty pomenovaného. A tiež tomu zabezpečíte nesmrteľnosť, lebo to, čo je bezmenné upadá do zabudnutia, ale pomenované vchádza i po fyzickej smrti do večného života...

Nerozumiete? Ak by som to viac osvetlil, prezradil by som priveľa ;) Počkajte si na komiks a uvidíte.

 

Download Free FREE High-quality Joomla! Designs • Premium Joomla 3 Templates BIGtheme.net